Je pochopiteľné, že každý rodič chce pre svoje dieťa len to najlepšie. Menej pochopiteľné už ale je, keď to rodičia s láskou a svojím prístupom voči dieťaťu preháňajú a svojou „opičou“ láskou ho skôr kazia, ako vychovávajú. Ak totiž dieťa vždy a za každých okolností dostane všetko, čo chce a rodičia sa prispôsobujú jeho požiadavkám, zvykne si na to. Prestane si vážiť všetko okolo seba a svoje potreby si začne doslove „vydupávať“. Treba včas zabrzdiť tento vývoj a aj keď možno neradi, nedopriať deťom všetko.

My sme predsa rodičia a my by sme mali vedieť, čo je ešte tolerovateľné a čo je už príliš. Podobne ako s darčekmi býva v tejto súvislosti problém aj samotné správanie niektorých detí. Niektorí rodičia ho riešia napomenutím, či drobnými trestami, ako napríklad zákaz niečoho, čo má dieťa rado. Je to správne, pretože dieťa si tak uvedomí, že ak urobí niečo zle, bude to mať nejaký následok. Ak budeme ale deťom tolerovať každé správanie bez toho, aby sme prejavili svoju nespokojnosť, budú si myslieť, že je to v poriadku a ich správanie sa nezmení, skôr sa bude zhoršovať. Argumentovať tým, že vaše dieťa je jednoducho také alebo že z toho vyrastie tiež nie je na mieste. Je samozrejmé, že každé dieťa je iné. Deti sú rôzne svojou povahou, energiou i správaním.

Niektoré sú tiché a utiahnuté, iné sú zasa nebojácne, odvážne a plné energie, ktorú potrebujú niekde vybiť. To ale neznamená, že im treba všetko tolerovať a čakať, kým z toho vyrastú. Pretože nie vždy sa nám to musí vyplatiť. Častým problémov pri deťoch nastáva pri nástupe do škôlky či školy. Rodičia sú na správanie svojho dieťaťa zvyknutí, no to nemusí byť tolerované v kolektíve či samotnými učiteľmi. A vtedy sa najčastejšie nájde príčina a vina práve v pedagogických zamestnancoch, nie v dieťati samotnom.

Rodičia obviňujú učiteľov z toho, že sa ich dieťaťu nedostatočne venujú či nerozumejú mu, poprípade si na neho „zasadli“ a neuvedomujú si, že chyba je niekde inde. Zakorenená v chybnej výchove od útleho detstva. Nepokojné deti, ktoré majú veľa energie potrebujú túto energiu niekde vybiť. Najlepšie sú pohybové aktivity a krúžky, kde sa môže dieťa realizovať, vyvíjať sa, posunúť a vycibriť napríklad i svoj talent či už v športe či tanci. Niekedy to rodičia v dobrej viere ale preženú a nútia dieťa do veľkého množstva aktivít a záujmových činností. To je však skôr na škodu ako na úžitok, pretože dieťa je množstvom týchto aktivít doslova zahltené a nevie sa tak dostať do pohody a pokoja.

Oddych je pre deti dôležitý stokrát viac, ako pre nás dospelých. Nechajme teda deťom aj dostatok času na oddych podľa ich predstáv. Nemyslí sa tým nezmyselné pozeranie televízie či ťukanie do počítača, notebooku či telefónu. Zmysluplnému oddychovaniu by sme ich mali naučiť my, ich rodičia. Ak budeme naše deti vychovávať rozumne a s láskou, určite sa za nich nebudeme musieť v budúcnosti hanbiť. Všetko, čo do nich vložíme sa nám totiž raz vráti.