Kultúra – hlavný koreň, živiaci košatý strom – národ
Jedno ruské príslovie výstižne rečie: ,,Bez koreňa ani palina nerastie.“ Amen. Ak stromu odrúbete korene, začne schnúť, a strom napokon vyschne – zhynie. Niektoré stromy schnú rýchlejšie, iné pomalšie…
Tvrdo ponemčovaní – germanizovaní Lužickí Srbi: dlho-predlho ťali im nemeckí páni korene, rozdelili ich na dvoje (Horní a Dolní Lužickí Srbi), každej časti iné náboženstvo vtĺkli: jedni katolíci, druhí protestanti. Celý proces sa urýchlil v čase globalizácie, v čase, keď mladá generácia je ,,nebadane“ ponemčovaná v rámci vzdelávacieho procesu. A výsledok? V roku 1851 žilo v Lužici 142 tisíc Lužických Srbov (Horných a Dolných), v roku 1907 už 157 tisíc – dnes je ich približne 60 až 100 tisíc, časť však vôbec neovláda reč svojich predkov, mnohí zas do zbedačeného zvyšku lužickosrbského jazyka preberajú značnú časť nemeckej slovnej zásoby…
Ak si však myslíte, že kultúry jednotlivých slovanských národov vykoreňovali a vykoreňujú iba nemecky hovoriaci vládcovia, žiaľ, ste na omyle. Jedným z najaktívnejších a najúspešnejších ničiteľov druhých kultúr a národov boli, a, žiaľ, stále sú, vládcovia hovoriaci poľsky… Poľsko i dnes vedie nie patriotickú, ale nacionalistickú politiku, obeťou ktorej sú menšiny žijúce na svojich územiach, dnes patriacich poľskému štátu.
v V severozápadnom Poľsku, prevažne v Pomoranskom vojvodstve, žijú potomkovia Pomoranov, Kašubovia. Ich jazyk, kašubčinu, blízku poľštine asi ako čeština slovenčine, považujú poľskí ,,lingvisti“ za, prirodzene, nie jazyk, ale za jedno z poľských nárečí. ,,Ústretová“ menšinová politika poľských vlád od získania samostatnosti v roku 1918 až dodnes si vyžiadala svoju daň: hoc sa odhaduje, že v Poľsku žije 300 až 500 tisíc Kašubov, pri sčítaní obyvateľstva v roku 2002 uviedlo ako svoju národnosť tú kašubskú len 5100 občanov Poľska, a 51 tisíc ľudí sa označilo za Poliakov, s materinským jazykom kašubským… Iba zaplakať.
v V juhozápadnom Poľsku, v Sliezsku, je situácia trocha iná: národnostne rozpoltených Slezanov je tu viac ako dosť:
– 376 tisíc obyvateľov sa prihlásilo k sliezskej národnosti ako svojej jedinej
– 431 tisíc obyvateľov uviedlo síce ako svoju národnosť tú sliezsku, ale
v kombinácii s národnosťou poľskou
– približne 40 tisíc obyvateľov sa prihlásilo v sliezskej národnosti ako jednej z dvoch, pričom tou druhou nebola národnosť poľská.
Akú budúcnosť má národ, ktorého prevažná väčšina sa cíti byť zlepencom, mačkopsom – 471 tisíc príslušníkov sliezskeho národa má ,,kombinovanú národnosť“…